Ľudová hudba

Ľudová hudba (hudobný folklór) je rýdzo spontánny prejav ľudovej hudobnosti. Jedná sa o piesne a tance, ale tiež o obyčaje a zvyky, pri ktorých hrá hudba významnú úlohu. Rozvíja sa a uchováva ústnu tradíciou a jej tvorcovia zostávajú väčšinou anonymný. Základom európskej ľudovej hudby je pieseň. Mnohé z piesní boli natoľko obľúbené, že si ich odovzdávali celé generácie a stali sa tak najprirodzenejším a tiež najčistejším prejavom všeobecnej hudobnosti, súčasne však tiež neoceniteľným dokumentom hudobných koreňov príslušného etnika. Spieva sa v nich o prirodzených ľudských potrebách a túžbach, najčastejšie o láske, práci a prírode. Folklór vznikal a doteraz vzniká v najrôznejších častiach sveta a na mnohých miestach je doteraz jediným hudobným prejavom vôbec. Veľmi sa rôzni podľa kontinentov, krajín a tradícií v melodike, rytmu aj harmóniu a odlišnosť užívaných hudobných nástrojov). Kým v niektorých svetadieloch doteraz žije a vzniká, v niektorých krajinách, hlavne európskych v priebehu 20. storočia takmer vymizol. Je to dôsledok komercionalizácia umenia, ktoré drví prostredníctvom mediálnej globalizácie priemernej umelej hudobnej tvorby všetko, čo podobnými možnosťami a metódami šírenia nedisponuje. Je svojim spôsobom zákonité, že spoločenstvo menej závislá na tom, čo nazývame civilizáciou sú viac schopné rozvíjať potenciál vlastných hudobných koreňov